Gourmet víkend Praha
Na tento víkend som sa dlho tešila :) Prednedávnom sa mi do Prahy presťahovala skvelá priateľka, a nakoľko už vypisovanie si cez Facebook dosiahlo svoju hranicu, nadišiel čas prísť ju navštíviť. Predstavu sme mali jednoduchú, spolu si pozrieť sobotné Farmárske trhy, ktoré toľko ospevovala, a potom už by sme mali voľný program. A tým to začalo.
Krátko pred tým ako som prišla do Prahy, už som vedela, že Farmárske trhy mi nebudú stačiť, a že ešte jedno must see (and taste) musím zažiť, a to Francúzske trhy Le marché du 14 Juillet, ktoré sa v Prahe každoročne konajú pri príležitosti francúzskeho národného sviatku dobitia Bastily.
Ale poďme na to postupne. Nakoľko som chcela na 100% využiť víkend, do Prahy som pricestovala ešte v piatok večer. Hneď v sobotu ráno sme sa rozhodli, že sa naraňajkujeme niekde vonku, najlepšie pri koláčiku s kávičkou. A tak sme zašli do raňajkovej alfy a bety mojej kamarátky, do Panerie. Jedna z mnohých Pražských Panerií, ktorú sme navštívili, je naozaj útulná, zariadená dreveným nábytkom, a hlavne presvetlená, čo sa mi veľmi počíta. Taktiež ma potešilo, že tu bol dog friendly staff. Musím povedať, že na to že sme boli v menšej prevádzke tejto rozšírenej kaviarne (pekárne....), výber koláčikov, šalátov, sendvičov a zapekaných panín bol naozaj výborný. Obe sme si na príjemný štart dňa vybrali cappucino, ja k tomu ovocný koláčik a priateľka croissant. Obom chutilo, pochválili sme si :)
Odtiaľ sme sa vybrali na Farmárske trhy, kde sme neodolali home made cookies – okoštovali sme skoro všetky druhy – zázvorové, mrkvové, čoko-orech, marokánky a muesli. Ďalej sme videli stánky všetkých možných druhov, od stánkov s home made limonádami, so zeleninou, s ovocím, s nádhernými bylinkami, cez výrobky z ovčieho a kozieho mlieka, stánky s čerstvými rybami, údeninami, (dokonca s výrobkami zo Slovenska - stánok Bačovské syry) a hlavne veľa a veľa stánkov s domácou výrobou rôznych sladkých koláčov a slaných quichov. Takto sme sa dostali k perfektnému úlovku, a to od stánku Louskáčik, kde sme ochutnali šampiónový quiche, ktorý bol neskutočne dobrý. Hoci bol skutočne plný šampiónov, nebolo cítiť len ne, ale celú smotanovo-cibuľkovú dušu quichu. Mňam mňam. Ešte večer som naň s láskou spomínala, a vlastne aj teraz sa usmievam :) A nesmiem zabudnúť spomenúť, že vlastne všetko v tomto stánku vyzeralo „na spapanie“ – taký mrkvový, alebo malinovo-mandľový koláčik, ale to si nechávam na budúcu návštevu Prahy a Farmárskych trhov.
So spokojnými bruškami sme zamierili do mesta, aby sme sa trocha potúlali uličkami a pozreli si Orloj. Samozrejme, mala som to šťastie naraziť na jednu z mnohých PAUL Patisseries, o ktorých ponuke mlsiek som čítala veľa či už v Apetite, Gurmete alebo iných... Jednoducho, po dôkladnom preskúmaní ponuky som neodolala citrónovému koláčiku (nakoľko som čokoholik, zvádzala som ohromný boj – čokoládový alebo citrónový, čokoládový alebo cirónový... no nakoniec, na moje počudovanie, zvíťazila zvedavosť vyskúšať skutočne niečo nové), a bol skutočne vynikajúci, pochvaľovali sme si obe :) Krehké cesto, ľahký, sladký, polo-tekutý krém, ktorý zanechával na jazyku silnú stopu po citrónoch. Mala som pocit, ako keby v kréme boli rozmixované celé citróny. Úžasné.
Síce sme neboli práve najhladnejšie, no nadchádzal čas obeda, tak sme sa vydali hľadať Crazy Cow Steakhouse, kde kamarátka urobila rezerváciu na kúpený kupónik. Už-už sme pri nej boli, a celkom náhodou sme objavili Múzeum Gastronómie. Ja som bola celá bez seba, lebo konečne som mohla vyhlásiť, že pôjdeme aj do múzea, a tak celý víkend nebude iba o jedle :) Ešte že mám kamarátku, ktorá má rovnaké záujmy ako ja, miluje kuchtenie a rada sa dozvedá veci okolo gastronómie. Zrejme vďaka tomu ma neposlala kade-ľahšie, ale s radosťou súhlasila ohľadom našej poobednej zastávky.
Spokojné sme zamierili do steakhouse-u a usadili sa. Interiér reštaurácie je inšpirovaný Texasom, Mexikom a Brazíliou. Všade naokolo drevo, pončá, mexické koberčeky, motívy kravskej kože. Rozhodne zaujímavé. Slečna čašníčka nás ihneď privítala, odovzdali sme kupóniky, a hneď sa nás pýtala, aké vínko si dáme, či červené, alebo biele. Vybrali sme si biele - talianske. Vínko bolo výborné, a ako sme si tak pocuckávali, prišiel šalát caprese. Krásne rajčinky, plátky mozzarelly, pesto z bazalkový listov s olivovým olejoim a k tomu kučeravý šalát. Síce mám radšej kombináciu mini mozzarelliek a cherry rajčiniek, ale aj tak bol caprese výborný. Potom prišiel na rad rump steak (ja som mala medium prepečený), s pečeným zemiakom a hríbovou omáčkou. Mäsko síce mohlo byť ešte trošku menej prepečené, ale aj tak bolo výborné, a hríbková omáčka bola vynikajúca. Smotanová, s jemnou príchuťou hríbkou, nijak neprebíjala chuť steaku. Za plus dávam, že v nej boli skutočné kusy hríbov, čo sa len tak nevidí.
Po výdatnom obede (a fľašou vína na vytrávenie) sme si to namierili priamo na Jakubskú ulicu, do Múzea Gastronómie, ktorého sme sa nevedeli dočkať. Hoci sme mali (aspoň ja teda) obrovské očakávania, nesklamalo ma, ba dokonca prekvapilo. Na svojich dvoch poschodiach sa rozprestiera asi 10 plne zariadených izieb, pričom každá má svoju tému ktorej sa naplno venuje. Prejdete si takto až od úplných začiatkov gastronómie ako takej, čiže od praveku až po súčasné, moderné kuchyne. Zistíte, ako asi vyzeralo menu jaskynných ľudí, aké nástroje používali, ako uskladňovali potraviny, no taktiež zistíte čo je to napríklad „dýmna jizba“ , kedy sa začala používať vidlička, alebo na čo vlastne slúžila kuchárska čapica. V múzeu tiež nájdete významných českých a svetových autorov kuchárok, no aj autora prvej slovenskej kuchárky! Na osvieženie :) nájdete informácie o vzniku a výrobe piva, slivovice a alkoholu ako takého a kto je zvedavý na modernú kuchyňu, ten si príde na svoje v poslednej izbe, kde som sa zamilovala do hovoriacej chladničky. No a pri odchode nás vyprevadili sladkými pusinkami – snehovými :) Jednoducho, Múzeum Gastronómie rozhodne pokladám za must see point.
Po toľkom chodení, ochutnávaní a vstrebávaní (informácií a alkoholu), sme si povedali, že si dobijeme trocha energie na Francúzskych trhoch. Vybrali sme sa na Kampu, kde sa konali, a urobili sme dobre. Všade tu krásne rozvoniavali „krepky“, ako hovorím palacinkám, naživo tu hrala kapela a každý jeden človek mal úsmev a niečo dobré v ruke. Síce sa tu skoro nedalo ani pohnúť, ale stálo to za to. Ochutnali sme cidre (jablčný nápoj vznikajúci kvasením jablčnej šťavy), klokaniu klobásku, domáce paštičky (milujem jedlé suveníry a tak som hneď kúpila srnčiu s hríbkami a králičiu s rozmarínom...), pookukávali plnené olivy, figy a papričky, poovoniavali syry a zakončili trhy palacinkou s banánom. Nakoniec sme skončili vyvalené v tráve pri Vltave, vyzuté a držiac sa za brušká, sme si zdriemli.
Po „krátkom“ odpočinku pri Vltave a v sadoch pod Petřínom sme večer zablúdili do Lucerny na vínečko. Síce som bola najskôr zaskočená koňom vysiacim zo stropu za nohy, ale po dvoch-troch pohárikoch dobrého vínka sa už všetko zdá prinajmenšom normálne :) O dvanástej zatvárali, tak sme ponáhľali na bus ako na koni :)
Na druhý deň sme si v nákupnom centre Anděl kúpili raňajky v pekárni Markol a pekne ich v parku zapili cappucinom z Mekáča. Výber mali veľmi pekný a chutný. Spapala som dve „miminká“ – jedno orechové a jedno makové, a na cestu do vlaku som si zobrala trojhran so semiačkami. Kamarátka si kúpila pudingový šatôčik a marhuľový koláč. So všetkým sme boli spokojné, len zase raz od rána poriadne najedené.
Nakoniec sme sa už iba túlali po meste, pozreli si Pražský hrad a jeho záhrady, kde už len pri oddychu pri fontáne nás trocha vystrašil „detektív“ (ako sa nazval), čo hádzal do fontán magnet a vyťahoval mince. Aby sme sa ukludnuli, Gourmet víkend sme zakončili v Cafe au Gourmand na Rytířskej 22, ktoré nás oslovilo už deň predtým. Dali sme si lasagne so špenátom a lososom a gratinované zemiačky s kuraťom a zeleninou. Oboje bolo vynikajúce, veľmi nám chutilo. Jemné chute, nepresolené, bešamelová omáčka vynikajúca. Tam ešte určite zájdem na jeden z krásnych koláčikov a quichov, ktoré majú v ponuke.